Hlavné menu
Vyhľadávanie

Vyhľadať text

Kontakt

Adresa
Rímskokatolícka farnosť
Nanebovzatia Panny Márie
Košice-Šaca
Kvetná 25
040 15 Košice-Šaca
e-mail
fara(at)farasaca.sk
telefón
055/6841164
+421 905 366 257
Kancelária
Podľa dohody

Akcia

Meditácia na pondelok Veľkého týždňa

Zamyslenie na pondelok mi dovolil zverejniť autor Marián Jaklovský za podmienky priznania autora. Verše s názvom:
 
Vykročiť
 
Prežívajúc neistotu a ťažobu
začínam chápať šancu na premenu.
Možno mal som len prázdnu nádobu,
síce krásnu, a predsa k ničomu.
 
Vnímaš rozpačito zvláštnu skúšku,
hoc nahý, ale vždy aspoň v rúšku
môžeš priblížiť sa k druhému.
Trucovito znášaš karanténu.
 
Zastavil sa náhle čas
a to ticho v nás ...
Svedomie si kľaká vedľa mňa,
zahlušené počas celého dňa. 
 
Počuť nežnú srdca ozvenu,
lež každý úder uši drása,
vábi ťa nepoznaná krása,
neboj sa vykročiť k Nemu.
 
Marián Jaklovský.




Akcia

Meditácia na Kvetnú nedeľu

Na zajtra som našiel príhovor Mons. F. Rabeka, ktorý ešte za bieleho dňa zverejnil text na internetovej stránke https://www.mod.gov.sk/prihovor-mons-f-rabeka-kvetna-nedela-5-iv-2020/

, tak by som navrhoval zverejniť aj na stránke našej farnosti namiesto zamyslenia. Kopíroval som text príhovoru aj do správy:

 
Kvetná nedeľa – Katedrála – 5. IV. 2020

Výzva tohoročnej Kvetnej nedele

Dve udalosti, o ktorých nám hovorí Božie slovo dnešnej nedele sú veľmi rozdielne: v úvodnej časti liturgie je to evanjelium o slávnostnom príchode Ježiša do Jeruzalema. Aby naznačil, že je prisľúbeným potomkom kráľa Dávida, vchádza do mesta na osliatku ( kráľ Dávid dal posadiť svojho syna Šalamúna na svoju oslicu a voviesť ho na nej do Jeruzalema, kde bol vyhlásený za jeho nástupcu). Z pútnikov, čo prichádzajú na veľkonočné sviatky, sa vytvára nadšený dav, ktorý sprevádza Ježiša ováciami ako „Dávidovho syna“, čiže ako prisľúbeného Mesiáša. 
Evanjelium omše však hovorí o Ježišovom umučení. Pred Pilátovým súdom sa tiež vytvára dav, ktorý kričí na Ježiša – ale už nie „Hosanna“, lež krvilačné „Ukrižuj ho!“. Možno predpokladať, že časť tohto davu tvorili tí istí ľudia, ktorí pred pár dňami Ježiša oslavovali. Ako mohlo prísť k takej radikálnej zmene ich postoja? 
Poznáme to zo skúsenosti: ak je niekto populárny, úspešný – a najmä ak od neho môžeme očakávať nejaké výhody aj pre seba -, tak ľudia sa veľmi ľahko nadchnú pre neho, idú za ním, tlieskajú mu, volia ho...
Ak sa však niekto, možno i ten istý človek, ukáže ako slabý, ak médiá spustia ohováračskú kampaň na neho, dokonca ak je postavený pred súd – ľudia sa cítia ním sklamaní, nič od neho neočakávajú a ľahko menia svoj postoj a rozličným spôsobom ho odmietajú.
Toto bol aj Ježišov prípad. Mesiáš mal byť predsa niekto mocný, kto vyrieši všetky problémy, oslobodí národ spod nadvlády Rimanov. A On je zrazu slabý, poviazaný, obvinený. Tí, čo ho oslavovali sa cítia sklamaní a ich sklamanie sa mení na odmietnutie, ba na krvilačný hnev.
Ježiš však zostal ten istý. Je prisľúbený Mesiáš, Boží Syn. Uskutočňuje záchranu ľudstva plnením Božieho plánu – nie podľa predstáv a očakávaní ľudí, lež tak, ako to od neho žiada nebeský Otec. Aby ho ľudia takto vnímali, na to bolo nevyhnutné nezaujate sledovať Ježišovo učenie a Jeho skutky a zrieknuť sa tradičných predstáv o Mesiášovi. Bolo potrebné v pokoji nad tým všetkým uvažovať a vnútorne sa zjednocovať s Božou pravdou, s Božím plánom. 
Keď sa pozrieme do evanjelia a budeme hľadať takého človeka, ktorý pravdivo poznal Ježiša a nedal sa strhávať davovou psychózou, tak nájdeme jediného: Je to Ježišova matka, Panna Mária. O nej sa píše, že si všímala všetko, čo sa dialo okolo jej Syna, počúvala Jeho slová a o všetkom uvažovala vo svojom srdci. 
Nevidíme Pannu Máriu v radostnom dave na Kvetnú nedeľu, hoci bola v tom čase v Jeruzaleme a vedela, čo sa deje.
Nevidíme ju ani na Pilátovom nádvorí, celkom iste nie je súčasťou tých, čo kričia „Ukrižuj!“, hoci sa dá predpokladať, že tam bola - ale prežívala to všetko s veľkou láskou k Ježišovi a s veľkou bolesťou z toho, čo sa s Ním dialo – a zrejme aj z toho, ako sa zmenili ľudia v postoji voči Nemu.
Panna Mária sa vynára z davu až na krížovej ceste, pripája sa odvážne k svojmu odsúdenému a potupenému Synovi, stotožňuje sa s Jeho údelom. Potom stojí hrdinsky pod Jeho krížom. Nenechá sa pomýliť, keď sa na Neho valia potupy a posmech. Dáva najavo, že súhlasí s Jeho obetovaním sa. Napriek všetkému nie je sklamaná z Boha, ktorý jej predsa pri zvestovaní oznámil, že jej Syn bude kráľom naveky na Dávidovom tróne. Aj v tejto, extrémne bolestnej situácii verí a dúfa, že Boh splní, čo sľúbil a v pokore prijíma jeho vôľu. 
Veľkonočné ráno jej dalo za pravdu a naplnilo ju trvalou radosťou...

Tohoročnú Veľkú noc prežívame tak, ako ešte nikdy v dejinách. Nemôžeme sa zhromaždiť na bohoslužby, nemôžeme spoločne prežívať ani nadšenie z Ježišovho vstupu do Jeruzalema, ani spoluúčasť na Jeho utrpení na Veľký piatok, ale ani radosť z Jeho víťazstva, zmŕtvychvstania, na Veľkú noc. Sme donútení okolnosťami všetko toto prežívať izolovane ako jednotlivci alebo v rodinách, pomocou médií. 
Nie je však, napriek všetkému, aj táto okolnosť vzácnou príležitosťou na zaujatie nášho osobného vzťahu ku Kristovi? Máme jedinečnú možnosť osobne si všímať udalosti Jeho života, smrti a zmŕtvychvstania, môžeme nad nimi v tichu uvažovať, môžeme sa modliť, môžeme so vzťahom ku Kristovi konfrontovať naše myšlienky, predstavy a plány, môžeme sa dopracovávať k nášmu osobnému vzťahu k Nemu. 
Ako ľahko sme aj my manipulovaní davovou psychózou – v dobrom i v zlom. V súčasnosti ju ešte zosilňuje vplyv médií. Je málo ľudí, čo uvažujú „vlastnou hlavou“ a možno ešte menej čo veria vlastnou vierou... Cirkev nemá byť davom. Sme povolaní byť spoločenstvom ľudí, ktorí sa osobne stotožňujú s jej vierou v Krista i s dôsledkami tejto viery na praktický život. Keď sme počas tohoročných pôstnych nedieľ sledovali prípravu na zloženie krstného sľubu dospelými katechumenmi, či na obnovu nášho krstného sľubu na Veľkonočnú vigíliu, tak si v súvislosti s témou dnešnej nedele môžeme všimnúť, že i keď je viac kandidátov krstu, krstiaci kňaz sa každého osobne pýta na jeho vieru; a keď je pri obnovení krstného sľubu aj plný chrám, každý odpovedáme za seba: „verím“. Teda, nie sme dav, ale spoločenstvo osobne veriacich ľudí.
Pripojme sa k Panne Márii a s jej pomocou i podľa jej príkladu prežívajme aj tieto netypické sviatočné dni tak, aby prehĺbili v nás pravdivú vieru v Ježiša Krista, že by sme ho mohli po skončení súčasného ohrozenia aj spoločne oslavovať s touto zrelšou vierou. 




Akcia

Domáca liturgia na Kvetnú nedeľu

Ponúkam Vám domácu liturgiu na Kvetnú nedeľu. Táto ponuka prišla od dekana Ladislava Cichého zo Sabinova, autor Bonetti. Prejdite do sekcie downland súborov a otvorte si celý 7 stránkovy súbor.  Prajem peknú nedeľu.

Michal Tkáč, farár





Akcia

Zamyslenie na piatok po 5. nedeli pôstnej

Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Jn 10, 33
Britský historik H. G. Wells (nie kresťan) považoval Ježiša za najväčšieho učiteľa, akého kedy svet mal. Britský teológ C. S. Lewis považoval však Wellsovo hodnotenie Ježiša za veľmi nekonzistentné (t.j. nie v zhode) s jeho presvedčením o Ježišovi. Lewis namietal, že človeka, ktorý sa prehlasoval za rovného s Bohom nebudeš predsa považovať za „najväčšieho učiteľa, akého kedy svet mal“. Môžeš ho nazývať bláznom, pomätencom, alebo diablom, no nikdy nie veľkým učiteľom. Čo sa týka Ježiša, Lewis hovorí, že nemôžeš sedieť na dvoch stoličkách. Máš len štyri možnosti: Ježiš bol buď bláznom, ktorého treba ľutovať, alebo šialencom, ktorému sa treba vyhnúť, alebo diablom, ktorého treba ukameňovať alebo Pánom, ktorému sa treba klaňať. 
Prečo by som Ježiša nikdy nenazval bláznom, šialencom alebo diablom? 
 
Keď sme už prešli po všetkých cestách, prídeme ku Cieľu všetkých ciest, ktorý hovorí: „Ja som cesta“. 
SV. AMBRÓZ




Akcia

Zamyslenie na štvrtok po 5. nedeli pôstnej

 z homílie Svätého otca Františka v roku 2017.
 
Vatikán 6. apríla 2017 – Boh je vždy verný svojej zmluve: bol verný Abrahámovi a bol verný prísľubu spásy vo svojom Synovi Ježišovi. Týmito slovami sa prihovoril pápež František veriacim v Dome sv. Marty. 
Dnešné prvé čítanie z Knihy Genezis (Gn 17,3-9) hovorí o zmluve medzi Bohom a Abrahámom, ktorého Ježiš a farizeji v dnešnom Jánovom evanjeliu (Jn 8,51-59) nazývajú „otec“. Bol to práve Abrahám, z koho vychádza „tento národ, ktorým je dnes Cirkev,“ poznamenal Svätý Otec. Abrahám dôveruje, poslúchne, keď mu Boh prikáže, aby išiel do inej zeme, ktorú mu dá do dedičstva.
Je to muž viery a nádeje; uverí, keď mu je povedané, že „vo veku 100 rokov“ bude mať syna s „neplodnou manželkou“, „verí napriek každej nádeji“.
 
Aj dnešný 105. žalm hovorí o otcovi Abrahámovi a pozýva veriacich, aby si pripomenuli Pánove divy. Pre nás, pre Abrahámovo pokolenie, je to ako keď myslíme na nášho otca, ktorý odišiel a spomíname na jeho otcovské dobro a hovoríme: „Aký úžasný otec!“
Neskôr v ďalšom rozhovore v Knihe Genezis mu Boh hovorí, že jeho potomstvo bude početné ako hviezd na nebi a piesku na morskom brehu. A my dnes „môžeme povedať“: „Ja som jedna z tých hviezd. Ja som zrnko piesku“.
Medzi Abrahámom a nami existuje ešte ďalší príbeh, vysvetlil Petrov nástupca. Je to príbeh Nebeského Otca a Ježiša, ktorý farizejom povedal, že Abrahám zaplesal v nádeji, že uvidí „môj deň“. „Uvidel ho a zaradoval sa.“ Toto je veľké posolstvo a Cirkev nás dnes pozýva, aby sme sa zastavili a upriamili zrak na „naše korene“, „nášho otca“, ktorý „z nás urobil národ, nebo plné hviezd, pláže plné zrniek piesku,“ pokračoval vo svojej homílii Svätý Otec:
„Hľadieť na dejiny: nie som sám, som národom. Kráčame spoločne. Cirkev je národ. Avšak národ, o ktorom sníval Boh; národ, ktorému dal pozemský zrod ten otec, ktorý poslúchol, a máme brata, ktorý dal svoj život za nás, aby z nás urobil národ. A takto môžeme hľadieť na Otca a ďakovať; hľadieť na Ježiša a ďakovať mu; hľadieť na Abraháma a na nás, ktorí sme súčasťou cesty.“
Na záver svojej rannej homílie Svätý Otec František povzbudil veriacich, aby sa dnes zastavili a rozpomenuli sa, že „v tomto veľkom príbehu zarámovanom Bohom, Ježišom, je prítomný malý príbeh každého z nás“:
„Pozývam vás, aby ste dnes venovali päť až desať minút sediac, bez rádia, bez televízie, po sediačky a uvažovali nad vlastným príbehom: nad požehnaniami i nezdarmi, nad všetkým. Nad milosťami i hriechmi: nad všetkým. A videli vernosť toho Boha, ktorý ostal verný svojej zmluve, ostal verný svojmu prísľubu, ktorý dal Abrahámovi, ostal verný spáse, ktorú prisľúbil vo svojom Synovi Ježišovi. Som si istý, že uprostred možno aj zlých vecí – lebo všetci ich máme, veľa strašných vecí v živote – ak to dnes urobíme, objavíme krásu Božej lásky, krásu jeho milosrdenstva, krásu nádeje. A som si istý, že nás všetkých naplní radosť.“




Akcia

Úmysly sv. omší slúžené kňazmi farnosti tento týždeň

Každý deň od zákazu verejného slúženia sv. omši slúžim sv. omše súkromne s pánmi kaplánmi  ráno o 08.00 v kostole. Keďže úmysly boli napísané len do konca mesiaca, vždy napíšem nové na týždeň dopredu. Prosím, oznámte ostatným farníkom, ktorí nepozerajú našu stránku, že za nich alebo ich príbuzných je slávená sv. omša. Prajem požehnaný čas.

Michal Tkáč, farár

Sväté omše po Piatej nedeli pôstnej „A“

1. Slúžené úmysly sv. omši:

Košice - Šaca:

              30.03.  Pondelok          - 08.00 – +Štefan a rodičia

 31.03.  Utorok               - 08.00 – +manžel a svokrovci

               01.04.  Streda              - 08.00 +Pavol

  02.04.  Štvrtok              - 08.00 +Margita Jurková, ned. 90r.,

               03.04.  Piatok               - 08.00 Justína, 75r., ZBP

               04.04.  Sobota             - 08.00 – Miroslav, 50r., Soňa s rodinou a rodičia, ZBP

                05.04. Nedeľa             - 08.00 – Peter, 30r. a rodina, ZBP

Malá Ida:

31.03.  Utorok             - 08.00 – +Jozef Menda

            01.04.  Streda              - 08.00 +Margita

02.04.  Štvrtok            - 08.00 +Viliam

            03.04.  Piatok              - 08.00 +Juraj,Žofia,Mária,Štefan,Juraj,Anna,Jozef,Anna

            04.04.  Sobota             - 08.00 – Mária a rodina, ZBP

            05.04. Nedeľa              - 08.00 – Rod. Dvořáková, ZBP

Buzinka

06.04. Nedeľa              - 11.30 – +Anna Pirošková, 1. výr. smrti

 

 





Akcia

Zamyslenie na stredu 5. pôstneho týždňa

Položili ste si niekedy otázku, prečo sa Ježiš nazýva Synom človeka a pritom je Božím synom? A prečo veľkňaz na cirkevnom súde s Ježišom si roztrhne plášť a odsúdi Krista na smrť potom, čo povie, že je Syn človeka? Aký má teda tento pojem pravý význam?
 
V Nazarete všetci Ježiša poznali ako syna Panny Márie. Z dôvodu, že sa narodil z Márie, mohol byť považovaný za skutočného človeka. Každý takto Ježiša poznal. Práve predstava, že Boh má byť zároveň človekom sa neskôr stala pre mnohých dôvodom odmietnutia Ježiša. Stolár z Galilei, teda z oblasti, ktorá pre židov bola skôr označením pre pohŕdanie, trpel rovnako ako vie trpieť človek, mal hlad ako človek ho má, mal smäd ako človek ho pociťuje.
 
Napriek tomu Ježiš je nielen pravým človekom, ale aj Bohom. Z toho titulu, že je druhou Božskou osobou, je nazývaný Božím synom. V evanjeliu podľa Jána ako prvý nazýva Ježiša Božím synom Natanael: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ (Ján 1,49). Za Božieho syna ho mohli považovať len tí, ktorí mali „srdce skrúšené,“ teda pokorné a pozerali sa na svet nielen zmyslovými očami. Aj preto Cirkev od nepamäti hlása pokánie a sebazapieranie, aby veriaci ľud pestoval a rozvíjal svoj duchovný zrak, ktorý vidí inak ako zrak telesný.
 
Ježiš samotný sa pred svojím ukrižovaním na cirkevnom súde pred veľkňazom nazýva Synom človeka. Robí tak v rámci odpovede na to, či on je Božím synom.
 
Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si ty Mesiáš, Boží Syn.“ Ježiš mu odpovedal: „Ty si to povedal, ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“ Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal:„Rúhal sa!“ (Mt 26, 63 – 65).
 
Ježiš Kristus v tomto prípade používa označenie Syn človeka nielen, aby zvýraznil svoje človečenstvo, ale označenie Syn človeka pochádza zo Starého zákona, kedy kráľ Dávid na označenie Mesiáša používa označenie Syn človeka. Skutočnosť, že veľkňaz si roztrhol rúcho v momente ako Ježiš povedal slovo Syn človeka znamená, že veľkňaz identifikoval, že sa Ježiš vyhlásil za Mesiáša v kontexte proroctva kráľa Dávida. Ak by označenie Syn človeka znamenalo iba odvolanie sa na synovstvo z matky Panny Márie, potom by v odpovedi Krista tak ako ho zaznamenal evanjelista Matúš, identifikáciu s Bohom nevidel.
 
V tomto kontexte teda môžeme povedať, že označenie Boží syn a Syn človeka je identické.  
 




index | 8-14 | predchádzajúci | nasledujúci | Celkom 41 článkov

Novinky
29.08.2020: Sv. omše
09.08.2020: Sv. omše

 na  august 2020


18.07.2020: Sv. omše

 na  jún;2020

Návštevy podľa IP
Od 19.12.2017
Celkom78766
September5849
Dnes116

2015 © RKFÚ Rozhanovce
powered by phpRS :: jh